PHONOGRAPHÉMATIQUE CRÉOLE

Dans les deux extraits qui suivent, placez les traits d'union avant les déterminants aux en-droits appropriés. Justifiez vos choix.

a) créole martiniquais (standard GEREC 2)

b) créole guadeloupéen (standard GEREC 1)

Question

Té ni an chien yo té ka kriyé Batiman ki té ka chayé twa pis adan pwel li. Chak pis la té sòti an koté diféran :Batiman té ja woulé bos li. Té ni yonn ki té sòti adan péyi éti soley ka déjinen : pis tala, sé Mélanni ki té non'y. Moun té ka kriyé'y Milanni tou. Yon lot sé té Zi-Kak-Rak yo té ka rélé'y, i té fet adan an péyi soley ka lévé menm, adan berso soley. É twaziem la, Moulongon, ki li menm té sòti adan prèmié pipiri soley.

Batiman té ka alé toupatou épi yo. Sé twa pis tala, sé té Bouch, Zòrey épi Zié Batiman. Lè té ka rivé jou éti Batiman té ka pran dlo, sé twa pis la, ki pa té sot pies, té ka monté séré anwo pwel li. Menm si yo té mouyé, yo té ka pé respiré titak lè. Lè jou té rivé pou Batiman débatjé, i té ka soukwé kò'y tout fos li pou fè dlo sòti anlè'y (...)

(Térez LÉOTIN, 1990, Lespri Lanmè, Paris, L'Harmattan.)

Solution

a) créole martiniquais (standard GEREC 2)

Té ni an chien yo té ka kriyé Batiman ki té ka chayé twa pis adan pwel-li. Chak pis-la té sòti an koté diféran : Batiman té ja woulé bos-li. Té ni yonn ki té sòti adan péyi éti soley ka déjinen : pis-tala, sé Mélanni ki té non'y. Moun té ka kriyé'y Milanni tou. Yon lot sé té Zi-Kak-Rak yo té ka rélé'y, i té fet adan an péyi soley ka lévé menm, adan berso soley. É twaziem-la, Moulongon, ki li menm té sòti adan prèmié pipiri soley.

Batiman té ka alé toupatou épi yo. Sé twa pis-tala, sé té Bouch, Zòrey épi Zié Batiman. Lè té ka rivé jou éti Batiman té ka pran dlo, sé twa pis-la, ki pa té sot pies, té ka monté séré anwo pwel-li. Menm si yo té mouyé, yo té ka pé respiré titak lè. Lè jou té rivé pou Batiman débatjé, i té ka soukwé kò'y tout fos-li pou fè dlo sòti anlè'y (...)

Question

On séyans édikasyon fizik adan on kolèj. Timoun aligné. Jozèf sòti adan larèl la pou ranmasé on mòso chiklèt Manno té voyé ba'y...

- Veux-tu reprendre ta place, petit merdeux!

On kou pyé té ja fè'y voltijé avan menm i té konprann sé'y mèt la té ka palé.

Ti-boug la ranmasé grès a'y vitman présé é woupran plas a'y, ka grigné.

- É, jounou a'w griji !

I pasé men a'y anlè jounou la pou té vwè zanmi a'y pa té ka manti. On ti ri anlè lev a'y, i soukwé zépòl a'y kon pon di manfou a sa. On tifi épi on ti poz anfoutan di mèt la :

- Monsieur, ça ne se fait pas de donner des coups de pieds, vous savez ?

- Il n'avait qu'à bien se tenir.

É mèt la pa kontinyé okipé dè pawòl a tifi la.

- Vous savez, monsieur, nous ne sommes pas des chiens.

- Vous, on ne vous a pas sonnée.

La, i voyé tifi la chyé pou bon. Manno kité plas a'y pou vini owa met la. Misyé fè jès mannyé'y, tiboug la fou'y on fent é tout sé ti négriyon la fou yo a fè lafèt épi mèt la (...)

- Misyé komansé boufi moun. I toujou égri.

- Fo nou fè'y kon fanm Goubè la. Fo nou fè'y foumalkan.

(Roger Valy-Paisant, 2001, Gyanpo : kont é istwa-kout a jòdi-jou, Pointe-à-Pitre, JASOR.)

Solution

b) créole guadeloupéen (standard GEREC 1)

On séyans édikasyon fizik adan on kolèj. Timoun aligné. Jozèf sòti adan larèl-la pou ranmasé on mòso chiklèt Manno té voyé ba'y...

- Veux-tu reprendre ta place, petit merdeux!

On kou pyé té ja fè'y voltijé avan menm i té konprann sé'y mèt-la té ka palé.

Tiboug-la ranmasé grès a'y vitman présé é woupran plas a'y, ka grigné.

- É, jounou a'w griji !

I pasé men a'y anlè jounou-la pou té vwè zanmi a'y pa té ka manti. On ti ri anlè lev a'y, i soukwé zépòl a'y kon pon di manfou a sa. On tifi épi on ti poz anfoutan di mèt-la :

- Monsieur, ça ne se fait pas de donner des coups de pieds, vous savez ?

- Il n'avait qu'à bien se tenir.

É mèt-la pa kontinyé okipé dè pawòl a tifi-la.

- Vous savez, monsieur, nous ne sommes pas des chiens.

- Vous, on ne vous a pas sonnée.

La, i voyé tifi-la chyé pou bon. Manno kité plas a'y pou vini owa met-la. Misyé fè jès mannyé'y, tiboug-la fou'y on fent é tout sé ti négriyon-la fou yo a fè lafèt épi mèt-la (...)

- Misyé komansé boufi moun. I toujou égri.

- Fo nou fè'y kon fanm Goubè la. Fo nou fè'y foumalkan.

PrécédentPrécédentSuivantSuivant
AccueilAccueilImprimerImprimer PaternitéRéalisé avec Scenari (nouvelle fenêtre)