PHONOGRAPHÉMATIQUE CRÉOLE

Dans chacun des extraits suivants ont été dissimulées 5 fautes. Retrouvez-les, dites en quoi ce sont des fautes et corrigez-les.

L'exercice consiste donc, au vu des choix graphiques faits dans les différents territoires, à mettre le texte 1 et le texte 3 en graphie standard GEREC 1 correcte et à mettre le texte 2 en graphie standard GEREC 2 correcte.

Question

Pou Nwel, ou té ka tann cochon ka hélé toupatou. Adan kartyé an nou, té toujou ni kèk moun ka tjouyé kochon. Moun pa té ka tjouyé kochon an ninpot ki moment : chak kochon té ni sanmdi a'y. Moun té ka pli bay vyann ki yo té ka vann vyann. Jòdi-la, kompè Jan ka tjouyé on kochon, i ka ba komè Simòn twa kilo vyann. Pwochen kou komè Simòn ké tjouyé on kochon, i ké ba konpè Jan twa kilo vyann.

S. Colot & D. Ramassamy, 2002, Lavi lontan pa bò kaz an mwen, Matoury, Ibis Rouge.

Solution

Pou Nwèl, ou té ka tann kochon ka hélé toupatou. Adan kartyé an nou, té toujou ni kèk moun ka tjouyé kochon. Moun pa té ka tjouyé kochon an nen-pot ki moman : chak kochon té ni sanmdi a'y. Moun té ka pli bay vyann ki yo té ka vann vyann. Jòdi-la, konpè Jan ka tjouyé on kochon, i ka ba komè Simòn twa kilo vyann. Pwochen kou komè Simòn ké tjouyé on kochon, i ké ba konpè Jan twa kilo vyann.

Question

En tan Robè, dépi siren té atè, fodè té véyé zafè difé-a. Pa té ni zalimèt ek chak moun té ni an laboukann lakay-li ki té ka brilé nuit kon jou. Ak délè, si ou wè kek lapousinyè té tjwé difé'w, fodè ou té ba an yich-ou an pel pou i té fè débouya ay chaché moso flanman (...)

R. Confiant, 2000, Jik dèyè do Bondié, Matoury, Ibis Rouge.

Solution

An tan Wobè, dépi siren té atè, fodè té véyé zafè difé-a. Pa té ni zalimet ek chak moun té ni an laboukann lakay-li ki té ka brilé nuit kon jou. Ak délè, si ou wè kek lapousiniè té tjwé difé'w, fodè ou té ba an yich-ou an pel pou i té fè débouya ay chaché mòso flanman (...)

Question

- Lavi-a chanjé, a pou di lavi-a chanjé! Di mo tan, a pa té konran. Kan to k'alé a dégra Kayenn jodla, i pa gen légim, oun kilo kwak ka kouté konbyen soumaqué! Di mo tan, kan mo té jenn, mo rounso té ka wè oun ta kwoukwou kwak ; dachine, yanm, tayòv, tou sa té ka fè chien.

- Tout mangnè, a pa té kou jodla. Atò-a, dipi jenn-yan konnèt di dé mo fran-sé, a biwo yé ka sasé ké kouri fè lakous o kouyon ; di mo tan, a pa té sa, épi, oun nonm, a té oun nonm.

E. Stephenson, 1988, O Mayouri, Paris, L'Harmattan.

Solution

- Lavi-a chanjé, a pou di lavi-a chanjé! Di mo tan, a pa té konran. Kan to k'alé a dégra Kayenn jodla, i pa gen légim, oun kilo kwak ka kouté konbyen soumaké! Di mo tan, kan mo té jenn, mo rounso té ka wè oun ta kroukrou kwak ; dachin, yanm, tayòv, tou sa té ka fè chyen.

- Tout mannyè, a pa té kou jodla. Atò-a, dipi jenn-yan konnèt di dé mo fran-sé, a biwo yé ka sasé ké kouri fè lakous o kouyon ; di mo tan, a pa té sa, épi, oun nonm, a té oun nonm.

PrécédentPrécédentSuivantSuivant
AccueilAccueilImprimerImprimer PaternitéRéalisé avec Scenari (nouvelle fenêtre)