PHONOGRAPHÉMATIQUE CRÉOLE

Textes en créole guyanais

A (ETYMOLOGIQUE) - Atipa

Et pis, nous criole ca changé, qué temps, kou toute langue. Moune jounein jodi, pou ca palé vié vié la, encò, ça qui té ca dit, zouq pou jouq la; chitron pou citron la; jorange pou zorange la. Yé bin fé. Li pas temps, pou nous lessé li ? Qué yé règue, li gain ça qui wlé fignolé criole la tròpe. Yé ca mêlé francé qué li, si tant, à la fin, nous pou ca comprendne engnin. A conça, fôce blangue wlé rangé yé francé la; athò la, a pi pitit moceau moune, qui ca palé li bin. Yé lessé nous tranquille, qué yé règue. Est-ce doé, qué divaite, ça meime la; est-ce doctè, qué doctò, ça meime la; est-ce mentò, qué menti, ça meime la; est-ce to, qué toai, ça meime la ?

- Ditout meime, réponne Bosobio.

- Et pis, continoin Atipa, est-ce li gain règue, pou dolo moune ? Provic yé comprendne; a pas ça, oune so, to beinsoin ? Lò nous ca causé conça, lò nous gain moune pou dolo; est-ce li gain langue, qui millò, pou ça, passé criole ?

To wai, Bosobio; crai mo, crai oune sotte, pas jain fait, kou nègue qui la la; pas palé oune langue, lò to pas connaite li. Mo savé, aussi, a pas to lhabitoude. Fait kou mo; lessé francé pou blangue, pou ça qui apprendne li, pou ça qui ca comprendne li. A pas conça, mo wai, mouché Badoudou, pas comprendne francé; li allé jouq la Matouri, çassé coulève tè, pou voyé en France, pace yé té doumandé li coléoptè ?

B (GEREC 1) - Gro-bèk ké Chat-tig

Roun jou, konpè Gro-bèk asou roun gro pyébwa,

Té ka manjé roun kwi kwak ké patawa.

Konpè Chat-tig té ka drivé an danbwa-a,

Santi bon lòdò-a, i di : “Fodré mo manjé sa.”

Moun-an ki té la, a li ki di nou sa!

Pa doumandé-nou a kimoun ki té la!

Tout so nen louvri, Chat-tig swiv lòdò-a.

Roun moman, i lévé so nen, kisa i ka wè anlè-a ?

Asou roun fronmajé, Gro-bèk kou agouloufya,

So bèk annan roun kwi kwak ké patawa!

“A kouman mo konpè to pouvé rété la ?

Toti fini di annan krik-a,

Bondjé envité tout zozo annan syèl-a,

Toutmoun ja anlè-a, a to rounso ki pa la!”

Gro-bèk annan sa tan-an té ka fè gran wach,

Apenn i tandé sa, i paré pou dékròchté lalin-an.

Lanprèsman chapé vitman-présé anlè-a,

Zòt pa bézwen doumandé, kwi-a alélouya!

Chat-tig pa pédi tan, i té ka antann sa,

I rivé trapé kwi-a é ari kra! Kra! Kra!

“Mèsi mo konpè, fason mo té fen an,

Mo pa jan krè to té ibo konran!”

A dépi sa jou-a, zòt tout pitèt ja wè sa,

Gro-bèk pa ka manjé nenpòt kouman.

Ki sé pou wasay, wara, patawa,

I ka tjenbé sa ké so bèk, i ka voyé sa monté, épi i ka valé sa!

Gro-bèk a pitèt to, Chat-tig nenpòt moun-an

Ka sasé trapé ti bagaj-a to gen an.

Chonjé : “pisimyé to gen roun ti atipa jodla,

Olyé to konté dimen asou roun gro palika.”

C (EXPÉRIMENTALE) - Tikrikett ké Fronmi

Gen roune tiparol ka di :

Pa konté assou wéy lésott pou dronmi.

Rété assi, assi pou kouté

Sa ki rivé manzè Krikett.

Pa bò péyi Sinamari, té gen roune jenne tikrikett

Ki té roune tibi fengnan.

Toutt lò lapli tombé, té gen fey, té gen zeb,

Krikett té a lèse, ka manjé plen so bouden, ka grossi, ka vine bel.

Mé krikett pa té savé lavi pouvé chalviré.

Alor, roune jou, lapli pa tombé.

Dé jou, lapli pa tombé.

Lapli rété mwa ké mwa pa ka tombé !

Zeb vine jòne, zeb vine sek, zeb boulé : manjé té boutt !

Krikett, fen kon ratt, alé trouvé manzè Fronmi,

Roune ti fanme djok, débrouya kou piess rott moune.

Manzè Fronmi, tamprissouplé,

Ess to pouvé ba mo roune tibi manjé annan topa ?

Mo zafè mélé. Pa gen zeb ankò.

Mé to pa bezwen krentt, mo ké ba to soumaké.

Manzè fronmi doumandé krikett :

Lò to wè séchress ka vine, kisa to té ka fè chè koumè ?

Krikett réponne :

Mo té ka chanté pou mété plési an tjò maléré !

Alor Fronmi pa pédi tan, i di krikett konran :

Si to lidé pa jen di to, Fodré to prévwa pou dimen ; alor koumè, atò-a,

Apré chanté,

A dansé pou to dansé !

PrécédentPrécédentSuivantSuivant
AccueilAccueilImprimerImprimer PaternitéRéalisé avec Scenari (nouvelle fenêtre)